Historické pamiatky

• Námestie sv. Trojice sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 až 1711.
   
• Radnica - pôvodne prízemný gotický dom zo 14. storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16. storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18. storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v 18. storočí. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska symbolizujúca spravodlivosť.
   
• Kammerhof je najväčší stavebný komplex historickej časti mesta. Niekoľkokrát bol zničený požiarmi a zrekonštruovaný. V objekte je osadený litografický kameň, v ktorom je vyznačené miesto kadiaľ prechádza štiavnický poludník. Jeho priebeh vypočítal v roku 1856 profesor Jozef Bachmann. Už v 13. storočí sídlila v budove banská komora. Dnes tu sídli riaditeľstvo Slovenského banského múzea.
  Viac informácií na:http://www.muzeumbs.sk/index.html  
   
• Klopačka sa nachádza v historickom centre Hodruše a jej základy pochádzajú  z roku 1521. Klopačka je vodorovne zavesená doska, na ktorú sa udiera  dreveným kladivkom. V roku 1797 boli na klopačke inštalované hodiny, dielo olomouckého majstra Tomáša Tlačila. Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1998.
   
• Starý Zámok je situovaný na okraji vyvýšenej terasy v západnej časti mesta, pod kopcom Paradajz. Jeho dnešný vzhľad je výsledkom viacerých prestavieb, uskutočňovaných od 13. storočia. Najstarší objekt – bývalý farský kostol Panny Márie bol vybudovaný v prvej tretine 13. storočia v románskom slohu. V rokoch 1497 až 1516 bol prestavaný na gotický halový chrám. Pod hrozbou tureckého nebezpečenstva bol kostol v polovici 16. storočia prebudovaný na strážnu pevnosť. V areáli Starého zámku, ktorý spravuje Slovenské banské múzeum, sa nachádzajú hodnotné výtvarné a architektonické pamiatky.
   
• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488 až 1491. V roku 1692 objekt renovovali a v roku 1776 pristavali k presbytériu kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Koncom 19. storočia bol interiér kostola regotizovaný.
   
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie je druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30. rokov 13. storočia. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 až 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora. 
  
  
• Piargská Brána - renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
  
  
• Nový Zámok renesančná strážna pevnosť vybudovaná v rokoch 1564 až 1571 v rámci protitureckých opevňovacích prác. V Novom zámku je umiestená expozícia Slovenského banského múzea venovaná obdobiu protitureckých bojov na Slovensku.
   
• Kalvária - komplex sakrálnych stavieb na kopci Scharfenberg pozostávajúci z troch úvodných kaplniek, piatich väčších stavieb a kríža. Prvou stavbou Kalvárie je dolný kostol. Jeho súčasťou je kaplnka, dve veže a oltáre v ich prízemí. Sväté schody sú napodobeninou rímskych svätých schodov pri Laterénskej bazilike. Na štiavnickej kalvárii je 34 schodov a v každom z nich bola relikvia niektorého svätca. Horný kostol pozostáva z oválnej lode medzi hranolovými vežami. Loď má vysoký polkruhovo ukončený portál medzi dvojicami iónskych stĺpov, poškodených počas vojnových udalostí r. 1945.
  
  
• Banská a lesnícka akadémia vznikla v roku 1846 spojením baníckej akadémie a lesníckeho inštitútu. Tvorí ju 11 objektov – upravených meštianskych domov i nových účelových stavieb, v ktorých boli rozmiestené jednotlivé fakulty a správa akadémie. Sú to napríklad: Renesančný dom z 2. polovice 16.storočia, dnes nemocnica na Pechovej ulici, Belházyho dom na Sládkovičovej ulici, Komorský dvor – Kammerhof, dnes sídlo Slovenského banského múzea a ďalšie.
   
• Banské múzeum pri šachte Ondrej - šachta Ondrej je situovaná na žile Špitaler a siaha do hĺbky 433 m od povrchu. V roku 1840 bol v šachte postavený vodostĺpcový ťažný stroj - prvý svojho druhu v Uhorsku. V roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii a v 1925 bola zasypaná. Na halde šachty Ondrej je vybudované Banské múzeum v prírode. Umiestnené sú tam banské veže, banské stroje a iná banská technika. Najcenejším exponátom je konský ťažný gápeľ z 2. polovice 19. storočia ako jediné zachránené zariadenie svojho druhu na Slovensku.

Viac informácií na:

http://www.muzeumbs.sk/index.html