vrchol_sitna

Prírodné zaujímavosti

  • Botanická záhrada - chránený areál, výmera 3,55 ha. Ochrana významného dendrologického objektu, založeného v r. 1807-1810 pre štúdium aklimatizácie cudzokrajných drevín a pre pedagogické účely. Najstaršia botanická záhrada na Slovensku. Dnes sa tu nachádza vyše 200 druhov drevín z celého sveta. V blízkosti CHA sa nachádza chránený strom Sekvojovec za botanickou záhradou, vyhlásený v r. 1993, vysadený v záhrade bývalého profesora c. k. Lesníckej akadémie Lajosa Feketeho (vek 125 rokov, výška 28 m, obvod kmeňa 502 cm).
     
  • Arborétum Kysihýbel - chránený areál, výmera 7,54 ha. Ochrana významného dendrologického objektu zriadeného v roku 1900-1913. Obsahuje zbierku cudzokrajných drevín z rozličných oblastí severnej pologule (viac ako 260 taxonomických jednotiek). Slúži na štúdium aklimatizácie a introdukcie cudzokrajných drevín a ich využitia v lesnom hospodárstve, ozeleňovaní a na účely lesníckej genetiky. Dendrologický objekt európskeho významu, náučná lokalita. Vstup len na povolenie Lesníckeho výskumného ústavu. Prehliadka trvá cca 2 hodiny. Pri arboréte začína NCH Kysihýbel.
     
  • Sitno (1009 m n. m.) - najvyšší vrchol Štiavnických vrchov, predstavuje krajinnú dominantu s ďalekým výhľadom od Tatier k Dunaju. Strmé skalné steny z andezitu chránia vrchol z troch strán. Pre jeho výšinnú polohu bol osídlený už v praveku. V období lužickej kultúry tu bolo vybudované mohutné hradisko, na ktorom sa našli dva poklady bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej. Na Tatárskej lúke žiarové pohrebisko lužickej kultúry. V stredoveku tu vznikol hrad doložený až v r. 1548, od r. 1629 patril Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. V r. 1727 postavená rozhľadňa na podnet M. Koháryho. V r. 1852 vyhorela po zásahu bleskom, v r. 1888 ju dal opraviť F. Coburg. Dnešnú podobu nadobudol po nedávno ukončenej rekonštrukcii, dnes je tu informačné stredisko ochrany prírody, otvorené počas letnej turistickej sezóny. Turistická chata t. č. vo výstavbe. Križovatka turistických trás, náučný chodník. Asfaltová cesta vedúca k televíznemu vysielaču pre verejnosť uzavretá. Sitno je kolískou európskej turistiky v stredných polohách, prvý turistický spolok tu vznikol už v r. 1860. Pre svoju krásnu morfológiu a dominujúcu polohu v krajine sa stal tento vrch symbolom národnej sily a povedomia.
     
  • Kamenné more vo Vyhniach - prírodná rezervácia na svahu Kamennej nad obcou Vyhne. Dôvodom ochrany je plošne najväčšie kamenné more vulkanitov Karpát na Slovensku, vytvorené rozpadom ryolitového prúdu pri veľmi nízkych teplotách.
     
  • Kašivárová - národná prírodná rezervácia, v odborných kruhoch mimoriadne známa vďaka veľmi hodnotnej odrode duba, ktorého výrazným znakom je rovný bezhrčovitý kmeň. Táto oblasť má pralesovitý charakter a dosahuje vek 250 rokov. Jedná sa o najkrajšiu formu duba na Slovensku a možno i v strednej Európe.
     
  • Vyhniansky travertín - ojedinelý krasový útvar s rozlohou 0,35 ha. Travertín začal vznikať z vody vytekajúcej z opustenej banskej štôlne. Voda má teplotu 38 °C a v karbonátových sedimentoch mineralizuje. Travertínové teleso je tvorené mierne šikmým žľabom, ktorý je ukončený vodopádom.

  • Banskoštiavnické tajchy - v banskoštiavnickej oblasti bol vybudovaný od začiatku 16. storočia do polovice 19. storočia unikátny banský vodohospodársky systém umelých vodných nádrží. Systém pozostával zo 60 umelých vodných nádrží – tajchov s celkovým objemom 7 miliónov m3, ktoré boli navzájom pospájané zbernými (72 km), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a dažďová voda zachytávala v zberných jarkoch a kumulovala sa vo vodných nádržiach. Z nich sa voda náhonovými jarkami rozvádzala k jednotlivým banským zariadeniam.
    Hrádze jednotlivých vodných nádrží sú pozoruhodnými dielami vodného staviteľstva a dodnes sa zachovala väčšina z nich v pomerne dobrom stave. Hrádze sú z návodnej strany chránené proti vlnobitiu suchou kamennou dlažbou. V spodnej časti hrádze je výpust, ku ktorému je prístup spojovacou štôlňou. Liatinový uzáver výpustu je ovládaný z manipulačnej búdky na korune hrádze. S vybudovaním tohoto systému sa spájajú mená Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, ale predovšetkým významný vedec – polyhistor Samuel Mikovíni. Do súčasnosti sa zachovalo 23 vodných nádrží. Medzi najznámejšie patria: Počúvadlo, Veľká Richňavská, Klinger, Bakomi, Evička, Veľká Vindšachtská, Veľká Kolpašská, Veľká Vodárenská. Takmer všetky z nich dnes slúžia na rekreačné účely a samozrejme športový rybolov (viac na www.tajchy.sk)